Blog

Prečo deti narcistov volia samoosirotenie?

Image

Samoosirotenie alebo dobrovoľné odstrihnutie toxických rodičov, je kontroverznou a čoraz častejšie skloňovanou témou.

Je (ne)dobrovoľné samoosirotenie vykúpením? Kedy je doslova nevyhnutným?

S témou narcistických partnerov sa za poslednú dobu akoby vrece roztrhlo. Zamysleli ste sa však nad tým, čo je príčinou vzťahov s narcistami a ľuďmi s narcistickými črtami? Kde pramení túžba po nich a prečo zlyhávate pri výbere partnera?

O téme narcistických rodičov, parentifikácii a spoluzávislosti píšem nielen v článkoch, ale aj v knihe Nikdy viac a Nikdy viac- Uzdraveni, ktoré nájdeš tu 👇🏼👇🏼

http://payhip.com/nikdyviac

O tom, kedy je podľa klientov Nikdy viac doslova nevyhnutné toxických rodičov v záujme sebazáchovy a uzdravenia úplne odstrihnúť, si povieme dnes.

Image

Pri koučingoch a prvotnej kazuistike s klientmi vždy preberáme a pomenúvame vzťahové väzby a pôvod spoluzávislosti v dôsledku podedených toxických vzorcov. Veľmi zriedkakedy sa stane, že v rodine, kde klient skončí vo vzťahu s narcistom sa v predošlých generáciách neobjavujú tieto vzorce. Proces uzdravenia sa zo vzťahu s narcistom v priemere trvá rok a pol.

Proces uzdravenia sa z traumatického detstva môže trvať aj celý život (v závislosti od prežitých tráum a dostupnosti kvalitnej terapie).

Súčasťou uzdravenia je nutkavá a pretrvávajúca potreba pokoja a tá sa často vylučuje s udržiavaním kontaktov s rodičmi alebo blízkym príbuzenstvom. Človek v dôsledku novoobjavenej autenticity jednoducho zistí, že jeho život je plnohodnotnejší v momente, keď priestor v ňom venuje ľuďom, ktorí ho bezpodmienečne milujú a prijímajú a toho toxickí rodičia jednoducho nie sú schopní.

To, prečo zmier s rodičmi niekedy jednoducho nie je možný, je hlavne z týchto dôvodov:

Image

Odcudzenie trvá dlho. Ak sa dieťa narcistického rodiča roky pokúša o nápravu vzťahu snahou o otvorenejšiu komunikáciu, stanovením hraníc, prispôsobením vlastnej rétoriky v snahe deeskalovať vymyslené konflikty a napriek všetkej snahe nedochádza k žiadnemu alebo minimálnemu zlepšeniu vzťahov, dieťa to jednoducho pre pokoj na duši vzdá.

Ďalším dôvodom samoosirotenia je nezhoda v ponímaní rešpektu. Ak rodič trvá na tom, že dospelé dieťa musí napriek vlastnej autenticite a hraniciam bezpodmienečne prijímať a ospravedlňovať činy rodičov, s ktorými nesúhlasí, dospelé dieťa dospeje do fázy, keď s rodičom jednoducho preruší kontakt. Nezriedka bývajú spúšťačom vlastné deti obetí narcistických rodičov, vďaka ktorým si obete uvedomia toxické vzorce a potrebu ich nápravy. Práve pri výchove si totiž začnú uvedomovať, že rešpekt neznamená neexistenciu kritiky. Rodičia s autoritárskym štýlom pravdepodobne nebudú otvorení diskusii o tom, čo urobili správne alebo nesprávne, najmä ak sa prikláňajú k názoru, že dospelé dieťa prejavuje rešpekt tým, že bez pochybností prijíma a ospravedlňuje činy rodičov. Jedinou alternatívou pre nich je tak sa z tohto frustrujúceho vzorca vyňať.
Image

Aj vytváranie falošných spomienok a bagatelizovanie emočného prežívania, má za následok odcudzenie dospelého dieťaťa. Smutnou realitou je, že väčšina z týchto rodičov sa nemieni vzdať príbehov, ktoré rozprávajú o sebe ako rodičoch, ako aj príbehov, ktoré rozprávajú o svojich deťoch. Dysfunkčné rodiny majú špecifické príbehy, v ktorých dieťa, ako obetný baránok, je príčinou, ktorá bráni rodine v dokonalosti. O delení detí na obetných baránkov a vyvolených a o tom, ako zvládať kontrarodičovstvo píšem v ebookoch, ktoré nájdeš tu 👇🏼👇🏼

http://payhip.com/nikdyviac

Narcistickí rodičia jednoducho nie sú ochotní dať priestor protirečivému scenáru. Pri pokusoch o objasnenie udalostí z detstva, narcistickí rodičia predstierajú, že vaše spomienky a prežívanie sú len výplodom vašej fantázie, prípadne vás priamo obvinia z klamstva.

Image
Ďalším dôvodom je potreba alebo požiadavka uznania, prípadne ospravedlnenia , prichádzajúca od dospelého dieťaťa, čo zvyčajne vedie k jednej veci a to neochote rodiča niesť zodpovednosť za dôsledky svojich činov. Existuje mnoho dôvodov pre tento postoj, vrátane presvedčenia, že: „Urobili to najlepšie, čo mohli“, a že „Každý robí chyby a nikto nie je dokonalý“. Druhou realitou je, že akokoľvek sa k vám váš rodič správal, jeho konanie bolo podporené tak ‘racionalizáciou’, ako aj popieraním. Určite poznáte frázy typu: „Musel som byť na teba tvrdý, aby si si o sebe veľa nemyslel“, „Potreboval som ťa zoceliť, pretože svet je krutý,“ alebo „Kričal som na teba a fyzicky ťa trestal, pretože si ma nikdy nepočúval,“ hlboko vryté do pamäte.
Image

Väčšina detí narcistických rodičov denno-denne zažíva gaslighting, , devalváciu, fyzické tresty a normalizujú zneužívanie, pretože nepoznajú nič iné a nie je zriedkavosťou, že za správanie rodičov obviňujú skôr seba, ako rodičov. Je na našej generácii, aby sme si vzorce spoluzávislosti raz a navždy prekopali. Sme totiž jedinou nádejou pre nasledovné generácie.

Žiaľ, odcudzenie je pre mnohých z nás poslednou zastávkou. Len majte na pamäti, že uzdravenie z vašich skúseností je samostatný proces, ktorý najlepšie dosiahnete spoluprácou s dobrým terapeutom špecializujúcim sa na traumy a hlbinné terapie.

Náklady spojené s webom a činnosťou v podpornej skupine hradím z vlastného vrecka, a preto si vážim akúkoľvek formu pomoci. V prípade, že chcete moju činnosť podporiť finančným darom, môžete tak urobiť na náše číslo účtu.

SK86 7500 0000 0040 3061 9419

Image
Image
Image

Archív
článkov

Staršie články nájdete na predchádzajúcej našej stránke.

Image