Materstvo ako projektsebapotvrdenia
(Toto je úryvok z dlhoočakávanej knihy Andrey Andrejovej "Nikdy viac, drahí rodičia!")
„Nevedomé u rodiča je dedičstvom dieťaťa.“
Carl Gustav Jung, psychiater a psychoterapeut, zakladateľ analytickej psychológie
Zdravá matka sa po pôrode stáva citlivým barometrom potrieb svojho dieťaťa. Učí sa rozlišovať typy plaču, intuitívne reaguje na hlad, smäd, potrebu dotyku či bezpečia. Práve cez túto ranú vzťahovú väzbu si dieťa začína budovať základnú dôveru vo svet – teda presvedčenie, že jeho potreby budú nielen vnímané, ale aj naplnené. Tento proces krásne vystihol Erik Erikson vo svojej teórii psychosociálneho vývinu – prvým vývinovým konfliktomje podľa neho „dôvera verzus nedôvera“ (trust vs. mistrust), ktorý sa formuje práve na základe toho, ako citlivo a konzistentne primárna osoba reaguje na signály dieťaťa.
Veľkou, ak nie najzásadnejšou súčasťou tohto procesu, je matkino telo – najmä jej hruď a prsníky. Mimo maternice totiž čiastočne preberajú úlohu placenty, ktorá bola počas gestácie nepretržitým zdrojom výživy, regulácie a stability. V maternici je dieťa v stave úplného fyziologického a neurologického spojenia s matkou. Všetky jeho potreby sú uspokojené bez nutnosti komunikácie – kyslík, živiny, teplota, rytmus srdca, dokonca aj emočné stavy matky majú priamy vplyv na vývin plodu. Daniel Stern, významný vývinový psychológ, opisuje túto fázu ako obdobie „primárneho zladenia“, v ktorom je dieťa absolútne závislé od vonkajšej regulácie.
Po pôrode sa tento „raj biologickej symbiózy“ končí. Dieťa zrazu musí komunikovať, signalizovať, čakať. Jeho nervová sústava ešte nedokáže sama regulovať stres, preto potrebuje tzv. koreguláciu – teda pomoc dospelého pri zvládaní silných stavov. Práve tu vstupuje do hry Donald Winnicott a jeho koncept „dostatočne dobrej matky“ (good-enough mother), ktorá dokáže dieťa dostatočne včas utíšiť, upokojiť a tým mu pomáha vytvárať základy sebaregulačných schopností. Matkina hruď sa tak stáva novou „externou reguláciou“ – miestom, kde sa dieťa cíti bezpečne, počuteľne, kde je jeho stres tlmený blízkosťou, teplom, tlkotom srdca. Nie je to len o výžive. Dojčenie a objatie sú zároveň emocionálnym kontajnerom – držia a transformujú pocity, ktoré by dieťa samo ešte nezvládlo.
Narcistická matka však do tejto rovnice vstupuje inak. Už počas tehotenstva môže dieťa vnímať nie ako samostatnú bytosť, ale ako pokračovanie svojho „ja“. Nevidí rozdiel medzi „ja“ a „ty“, a tak je pre ňu všetko, čo sa týka dieťaťa, automaticky o nej. Jeho potreby nie sú samostatné – sú podtextom jej vlastného príbehu. Psychologička Alice Miller túto dynamiku opisuje ako „drámu nadaného dieťaťa“ – dieťa, ktoré je vnímané len ako nositeľ matkiných očakávaní a potrieb, nie ako plnohodnotná osobnosť. Jeho úspech je matkiným úspechom, jeho zlyhanie jej hanbou. Preto vzniká radikálny rozdiel medzi objatím zdravej a narcistickej matky. Kým to prvé upokojuje a vytvára bezpečie, to druhé je podmienené, chladné alebo prenáša napätie. Ako hovorí Winnicott, matka, ktorá nedokáže „byť“ pre dieťa, ale iba „funguje“, vytvára narušený vzťah k vlastnému Ja. Niektoré objatia pohladia. Iné zmrazia krv v žilách.
Čo sa deje s dieťaťom narcistickej matky?
„Je smutné, že si tak veľa rodičov neuvedomuje, aké správy vysielajú.“
Virginia Satir, psychoterapeutka, priekopníčka rodinnej terapie
Dieťa v takejto rodine nemá možnosť vytvoriť si zdravé JA. Buď sa podriadi a vyrastie z neho spoluzávislý človek, ktorý sa snaží získať lásku cez službu a obetu, alebo sa naučí, že manipuláciou a hrou na city získa aspoň trochu kontroly a vyrastie z neho ďalší narcista.
Deti narcistických rodičov často vykazujú:
- chronickú neistotu a nízke sebavedomie,
- sklony k úzkosti, depresii a poruchám príjmu potravy,
- problémy so sebaurčením a nastavovaním hraníc,
- vyhorenie z potreby „zaslúžiť si“ lásku.
Prečo je dôležité o tom hovoriť?
Pretože mnoho ľudí netuší, že to, čo zažívajú, nie je normálne. Pretože to, že majú úzkosť pred každou návštevou rodičov, nie je dôkaz ich nevďaku, ale dôsledok traumy. Ak ste vyrastali s narcistickou matkou, možno ste sa celý život cítili ako „ten divný“ člen rodiny. Možno Vás označovali ako „citlivých“, „drzých“ alebo „problémových“. Ale pravda je, že ste boli len iní – možno ste ako dieťa cítili, že niečo nie je v poriadku, ale nemali ste slovník na to, aby ste to pomenovali. A teraz ho máte. A s ním prichádza aj sila, možnosť rozhodnúť sa, že Vy ten cyklus ukončíte. Nie ako pomstu. Ale ako dar pre seba, svoje deti a budúcnosť bez masky.
Na záver tohto úryvku z knihy – vieme, že témy, ktorých sa dotýkame, sú náročné, ale prinášajú aj nádej. Každý z nás má možnosť ukončiť cyklus bolesti a otvoriť dvere k slobodnejšiemu životu.
👉 Už čoskoro spúšťame predpredaj knihy Nikdy viac, drahí rodičia.
- prvé limitované výtlačky budú navyše s podpisom autorky,
- dostupná bude aj e-book verzia bez obmedzenia,
- a pre našich čitateľov pripravujeme aj súťaž o knihu s dopravou zadarmo.
Sledujte nás, nech vám nič neunikne – čaká vás obsah, ktorý môže byť začiatkom novej kapitoly. 💙
Náklady spojené s webom a činnosťou v podpornej skupine hradím z vlastného vrecka, a preto si vážim akúkoľvek formu pomoci. V prípade, že chcete moju činnosť podporiť finančným darom, môžete tak urobiť na náše číslo účtu na úvodnej stránke webu.
Ďakujeme!
